1. Základné druhy prehlbovania kvalifikácie na účely tohto služobného predpisu sú:
   • odborná príprava čakateľa (§ 19 ods.1 zákona) s výnimkou odbornej prípravy čakateľa na získanie osobitných kvalifikačných predpokladov,
   • špecializačné vzdelávanie,
   • vzdelávanie predstavených.
2. Odborná príprava čakateľa na vykonávanie štátnej služby je druh prehlbovania kvalifikácie, ktorý absolvuje štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe podľa § 19 ods. 4 až 6 zákona.
3. Špecializačné vzdelávanie je druh prehlbovania kvalifikácie potrebnej na vykonávanie štátnej služby. Obsah špecializačného vzdelávania vychádza z prí-slušného odboru štátnej služby, opisu činností štátno-zamestnaneckého miesta, ktoré štátny zamestnanec vykonáva a z implementácie strategických materiálov. Súčasťou špecializačného vzdelávania je udržiavanie, dopĺňanie a aktualizovanie vedomostí týkajúcich sa znalostí a uplatňovania všeobecne záväzných právnych predpisov v príslušnom odbore štátnej služby. Súčasťou špecializačného vzdelávania môže byť osobnostný rozvoj štátneho zamestnanca (komunikačné zručnosti, organizačné schopnosti a pod.) a iné druhy vzdelávania (jazykové vzdelávanie, počítačové vzdelávanie), ktoré sú v súlade s potrebami príslušného služobného úradu. Frekvenciu a rozsah špecializačného vzdelávania určuje služobný úrad.
4. Vzdelávanie predstavených je druh prehlbovania kvalifikácie, v ktorom si predstavený (§ 9 zákona) udržiava, zdokonaľuje a dopĺňa vedomosti a schopnosti potrebné na vykonávanie riadiacich činností.
5. Výsledky prehlbovania kvalifikácie štátneho za-mestnanca sú v zmysle § 77 ods. 4 súčasťou jeho služobného hodnotenia.

Čl.3

Formy prehlbovania kvalifikácie

1. Základné formy prehlbovania kvalifikácie na účely tohto predpisu sú:
• hromadné formy,
• skupinové formy,
• individuálne formy,
• samoštúdium.
2. Formu vzdelávania pre jednotlivé druhy vzdelávania určuje služobný úrad, so zreteľom na cieľ a obsah vzdelávania.
3. Stručné vymedzenie odborných pojmov je v prílohe tejto smernice.

Čl. 4

Účinnosť

Táto smernica nadobúda účinnosť 15. augusta 2004.

RNDr. Ján Horvárh, v. r.

vedúci služobného úradu

  Príloha

k Smernici č. VSÚ-3421/2004

Vymedzenie odborných pojmov

Druhy vzdelávania – ďalšie vzdelávanie štátnych zamestnancov sa realizuje viacerými druhmi vzdelávania, v ktorých štátny zamestnanec získava, udržiava, prehlbuje, rozširuje si vedomosti, schopnosti, zručnosti potrebné na efektívny výkon činnosti.

Formy vzdelávania – súhrn organizačných opatrení a usporiadania vzdelávania pri realizácii určitého vzdelávacieho procesu. Formy sa rozlišujú z viacerých hľadísk. (Pozn.: V tomto služobnom predpise je použité hľadisko podľa počtu účastníkov (individuálne, skupinové, hromadné)

Príklady niektorých foriem vzdelávania

Hromadné formy:

Prednáška – najbežnejšia frontálna (masová) organizačná forma vzdelávania, ktorá je vhodná najmä vtedy, keď je potrebné ozrejmiť najmä novú problematiku väčšiemu počtu účastníkov.

Skupinové formy:

Odborný kurz – samostatná vzdelávacia forma zložená z viacerých výučbových jednotiek (lekcií, prednášok, cvičení, seminárov, študijných úloh a pod.), ktoré na seba bezprostredne nadväzujú, alebo sa periodicky opakujú, pričom môžu byť i tematicky rozmanité.

Seminár – vzdelávanie v malých (asi 10 členných) sku-pinách, pričom sa vyžaduje aktivita a samostatná práca študujúcich. Lektor je v úlohe organizátora a koordinátora.

Workshop – jedná sa o skupinové riešenie problémov, pričom dochádza k vzájomnej výmene názorov a porovnávaniu, s cieľom nájdenia optimálnych riešení.

Individuálne formy:

Inštruktáž – predvedenie pracovného postupu (v prípade potreby opakovane) novému zamestnancovi, ktorý si pozorovaním a napodobňovaním osvojí tento pracovný postup. Využíva sa pri zácviku skôr jednoduchších alebo čiastkových pracovných postupov.

Koučing – na rozdiel od inštruktáže (jednorázového inštruovania) sa jedná o dlhodobejšie inštruovanie, vysvetľovanie zo strany vzdelávateľa (spravidla nadriadeného alebo staršieho, skúsenejšieho zamestnanca), ktorý zároveň vykonáva aj periodickú kontrolu výkonu zamestnanca.

Mentoring – je obdobou coachingu. Rozdiel spočíva v tom, že v tomto prípade si vzdelávaný sám vyberá vzdelávateľa (mentora), ktorý mu radí, stimuluje, usmer-ňuje ho.

Konzultácie – je vzájomné konzultovanie pracovných postupov a vzájomné ovplyvňovanie medzi vzdelávaným a vzdelávateľom. Nielen vzdelávaný, ale aj vzdelávateľ (napr. predstavený) si formuje a preveruje svoje pracovné schopnosti (najmä v oblasti práce s ľuďmi).

Dištančné vzdelávanie – ide o formy riadeného seba-vzdelávania (vzdelávateľ a vzdelávaný sú „vzdialení“ v priestore a čase). Obsah vzdelávania je spracovaný v osobitných študijných materiáloch, z ktorých sa vzdelávaný učí samostatne, s priebežnými konzultáciami. Vzdelávaný si sám určuje čas, miesto a intenzitu vzdelávania.

Rotácia práce – (cross training) – zamestnanec je po-stupne vždy na určité obdobie poverovaný pracovnými úlohami v rôznych častiach organizácie. Táto forma sa využíva najmä pri príprave riadiacich zamestnancov, ale aj vo vzdelávaní radových zamestnancov, ktorí sa stávajú flexibilnejšími.

Stáž – ide o študijno-pracovný pobyt zamestnanca v cudzej organizácii. Zamestnanec sa podieľa na jej činnosti a získava priame skúsenosti a poznatky o iných možnostiach prístupu k riešeným problémom, a tým sa vzdeláva.