Prerokované na zasadaní 2. sekcie Názvoslovnej komisie ÚGKK SR dňa 17. 10. 1996.

    Schválil predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Ing. Imrich Horňanský, CSc., rozhodnutím č. GK-541/1997 zo dňa 11. marca 1997.

    Vydal Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v Geodetickom a kartografickom ústave Bratislava, 1997.
 
    Záväzné pre vydavateľov kartografických diel, na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti štátnych orgánov a obcí.

1. Zoznam vžitých názvov riek a vodných plôch sveta, 1974 (1)
2. Zoznam vžitých slovenských názvov miest sveta, 1974 (2)
3. Zoznam vžitých slovenských názvov útvarov horizontálneho členenia zemského povrchu, 1975 (3)
4. Zoznam vžitých slovenských názvov útvarov vertikálneho členenia zemského povrchu, 1975 (4)

    Všetky názvy z uvedených zoznamov sú zahrnuté do kapitoly č. 3 publikácie. Do zoznamu slovenských vžitých názvov sa doplnili názvy, ktoré sa začali  používať v kartografických dielach, prípadne geografickej literatúre v posledných rokoch. Niektoré podoby slovenských vžitých názvov sa oproti východiskovému materiálu zmenili na základe zmeny oficiálneho názvu alebo zmeny zaužívanej podoby v praxi.

    Slovenské vžité názvy, ktoré boli uvedené v zoznamoch z rokov 1974 a 1975, ale hustota ich výskytu v komunikácii výrazne poklesla, boli  preradené do kategórie slovenských historických vžitých názvov. Názvy, ktorých slovenská podoba sa zhoduje
s oficiálnou podobou názvu (endonymom), nie sú v publikácii zahrnuté.

    Zoznam vychádza z potrieb kartografickej tvorby, preto v ňom nie sú zahrnuté všetky slovenské vžité názvy používané v ostatnej odbornej literatúre.

    V zozname sa okrem slovenských vžitých názvov geografických objektov (exoným) uvádzajú aj oficiálne názvy (endonymá), druhové označenie objektov, štát, prípadne územie, na ktorom sa daný objekt nachádza, príslušný kontinent a zemepisné súradnice.  Predmetom štandardizácie sú slovenské vžité podoby názvov geografických objektov.
    Za vžitý názov (exonymum) sa podľa rezolúcie č. 11 prijatej na 6. konferencii OSN v New Yorku v roku 1992 považuje geografický názov používaný v určitom jazyku pre objekt nachádzajúci sa na území mimo oficiálnej pôsobnosti tohto jazyka, ktorý má odlišnú podobu od názvu používaného v oficiálnom jazyku (oficiálnych jazykoch) územia, na ktorom sa objekt nachádza. Za oficiálny názov (endonymum) sa podľa súčasnej definície OSN považuje názov používaný na území, na ktorom sa geografický objekt nachádza, bez ohľadu na písmo, v ktorom  je vyjadrený v písomnej podobe.

    Zoznam je usporiadaný v abecednom poradí v rámci celého sveta. Jednotlivé heslá zoznamu sú usporiadané do siedmich stĺpcov takto:

    V kapitole č. 3 v prvom stĺpci je uvedený slovenský vžitý názov (exonymum) objektu. V druhom stĺpci sa nachádza  skratka názvu oficiálneho jazyka, v  treťom  stĺpci  názov objektu v oficiálnom jazyku (endonymum). V prípade výskytu viacerých oficiálnych jazykov v krajine sa uvádzajú podoby názvu vo všetkých jazykoch. Prepis endoným z nelatinkových písem do latinky sa uvádza podľa oficiálnych dokumentov OSN. Vo štvrtom stĺpci je uvedené druhové označenie objektu v skratke. V piatom stĺpci je lokalizácia objektu podľa štátu, prípadne územia, v šiestom stĺpci podľa kontinentu a v siedmom stĺpci zemepisnými súradnicami, ktoré sú kvôli stručnosti vyjadrené spôsobom: 71,30j–170,24v čo znamená, že daný objekt sa nachádza na 71° 30' južnej zemepisnej šírky a na 170° 24' východnej zemepisnej dĺžky.

    Názvy objektov, ktoré sú mimo suverenity akéhokoľvek štátu (medzinárodné vodné plochy a názvy z územia Antarktídy), sa uvádzajú len v slovenskom jazyku a bez uvedenia lokalizácie na územie štátu.

    Neštandardizované podoby názvov s odkazom na súčasné podoby slovenských vžitých názvov (exoným) sa v zozname uvádzajú kurzívou.

    Kapitolu č. 4 publikácie tvoria slovenské (tamojšími Slovákmi a na Slovensku používané) vžité názvy (exonymá) obcí zo susedných európskych krajín, v ktorých Slováci žijú (alebo žili) ako národnostná menšina. Ide o slovenské názvy z Bulharska, Chorvátska, Juhoslávie, Maďarska, Poľska, Rakúska, Rumunska a Ukrajiny

    Táto špecifická skupina slovenských toponým sa zaraďuje do publikácie predovšetkým z toho dôvodu, aby sa uvedené slovenské názvy používali v podobe istým spôsobom kodifikovanej a štandardizovanej, zodpovedajúcej norme súčasného slovenského spisovného jazyka, a to aj napriek tomu, že v niektorých prípadoch sa doteraz popri sebe používajú dve rozličné slovenské podoby alebo aj dva rozličné slovenské názvy tej istej obce.

    V ľavom stĺpci sa uvádzajú slovenské vžité názvy (exonymá) obcí (významnejšie z nich sa uvádzajú aj v kapitole č.3 publikácie). V zátvorke sa uvádzajú niektoré staršie slovenské názvy. V pravom stĺpci sa uvádzajú úradné podoby názvov (endonymá)
v jazykoch príslušných krajín (bulharské, srbské a ukrajinské názvy sú prepísané do latinky).

    V zozname sa uvádzajú iba tie slovenské vžité názvy (exonymá), ktorých podoby sa odlišujú od úradných názvov (endoným). Vyexcerpované sú z uvedenej literatúry, prekonzultované v Dome zahraničných Slovákov pri Ministerstve kultúry Slovenskej republiky. Názvy z Maďarska sa doplnili podľa Ľudových novín, týždenníka Zväzu Slovákov v Maďarsku.

    V kapitole č. 5 je súpis použitej literatúry.

    V kapitole č. 6 publikácie sa uvádza zoznam slovenských vžitých názvov zaradených do kategórie slovenských historických vžitých názvov (historických exoným) a v kapitole č. 7 vysvetlenie použitých skratiek.

    Vydaním tohto zoznamu strácajú platnosť názvy uvedené v publikáciach (1), (2), (3), (4).