(1) Štandardizácia z územia mimo Slovenskej republiky sa vykonáva podľa odporúčaní (rezolúcií) OSN o štandardizácii, týkajúcej sa medzinárodnej štandardizácie. Do tejto štandardizácie patrí spôsob prepisu z nelatinkových písiem a určovanie vžitých slovenských podôb názvov geografických objektov situovaných mimo oblasti suverenity slovenského jazyka.
(2) Rozsah štandardizácie je určený potrebami vydavateľských subjektov so sídlom v Slovenskej republike.
(3) Názvy geografických objektov v kartografických dielach a iných publikáciách sa uvádzajú zásadne v úradnom jazyku daného územia a v súčasných podobách, ako ich ustanovil názvoslovný orgán kompetentný na štandardizáciu názvoslovia príslušného územia.
(4) Ak zmení štát geografické názvy na svojom území, sú záväzné ich nové podoby. Na uľahčenie identifikácie nových názvov je prípustné na nevyhnutne potrebný čas uvádzať ich predchádzajúce podoby v zátvorkách za novými názvami alebo pod nimi.
(5) Viacslovné geografické názvy, ktorých súčasťou je druhové označenie, sa pokladajú za jeden celok.
(6) Pri písaní inojazyčných geografických názvov z latinkového písma sa rešpektujú osobitné písmená, diakritické znamienka, malé i veľké písmená a spojovníky.
(7) Geografické názvy sa uvádzajú vždy v úplnom znení, teda aj s ich prívlastkami, ktoré sú ich neoddeliteľnou súčasťou.
(8) Na mapách, ktoré znázorňujú územia s viacerými úradnými jazykmi, sa názvy uvádzajú, ako si to vyžaduje charakter mapového diela, resp. publikácie. Spôsob uvádzania určí úrad na návrh názvoslovnej komisie.
(9)
V registroch sa geografické názvy uvádzajú tak, ako sú publikované v kartografických
dielach a knižných publikáciách, ku ktorým patria. Ďalej sa v nich uvádzajú
znenia geografických názvov v druhých, prípadne ďalších úradných jazykoch
podľa povahy publikácie.
(1) Pri jazykoch s nelatinkovým písmom sa rozlišujú jazyky s nelatinkovým hláskovým písmom (napr. ruština, gréčtina, kórejčina ) a jazyky s nelatinkovým slabičným a ideografickým písmom (napr. japončina, čínština).
(2) Názvy z jazykov s nelatinkovým písmom sa prepisujú podľa zásad medzinárodnej štandardizácie odporúčanej OSN. Ak takýto spôsob prepisu dosiaľ nie je určený, názvoslovná komisia navrhne úradu najvhodnejší spôsob prepisu, najmä:
b) prepis určený štátnou normou príslušného štátu,
c) prepis zavedený vo vedeckých dielach v prípade, že neexistuje žiaden z vyššie uvedených jednotných prepisov.
b) Úradný jazyk bol vyhlásený, názvoslovné dokumenty vydané, národná štandardizácia nebola medzinárodne odporúčaná na všeobecné využitie: po zvážení všetkých okolností (dôvodov, prečo nebola národná štandardizácia prijatá medzinárodne) navrhne názvoslovná komisia úradu riešenie.
c) Úradný jazyk bol vyhlásený, názvoslovné dokumenty neboli vydané: preskúmajú sa všetky aspekty zavedenia nového spôsobu písania geografických názvov v názvoslovnej komisii, ktorá potom navrhne úradu celkové riešenie na schválenie a zavedenie.
d) Úradný
jazyk nebol vyhlásený, názvoslovné dokumenty neboli vydané (spravidla ide
o nesamostatné územia): preberajú sa geografické názvy z jazyka štátu vykonávajúceho
štátnu správu.
(1) Vžité podoby slovenských názvov sídelných a nesídelných objektov z územia mimo Slovenskej republiky (ďalej len "vžité názvy"), ktoré vznikli kultúrnym vývojom v minulosti a ktoré za istých podmienok vznikajú aj v prítomnosti, sa používajú spolu s podobami názvov sídelných a nesídelných objektov z územia mimo Slovenskej republiky.
(2) Vžité názvy možno použiť v kartografických dielach ako dublety v zátvorkách, v osobitných prípadoch aj ako jediný názov (napr. názvy fyzicko-geografických objektov na školských mapách). Vžité názvy sa uvádzajú len v rozsahu, v akom boli štandardizované.
(3) V textových publikáciách a textových častiach kartografických diel sa úradné podoby názvov sídelných a nesídelných objektov a vžité názvy používajú takto:
b) ak
sa cudzí geografický názov nedá skloňovať a je štandardizovaná jeho vžitá
slovenská podoba, použije sa vžitý názov. Pri jeho prvom výskyte v texte
sa v zátvorke uvedie cudzí geografický názov v úradnej podobe a v nej sa
uvedie ako odkaz aj v registri názvov danej publikácie.
(1) Na mapách z území štátov, z ktorých nie sú k dispozícii podklady z národnej štandardizácie napriek tomu, že tieto štáty vyhlásili úradný jazyk, možno dočasne používať geografické názvy v jazyku z predchádzajúceho štátoprávneho usporiadania, ale len dovtedy, kým nebudú vyhlásené a publikované geografické názvy v novom úradnom jazyku.
(2) Na územiach, kde nové štátoprávne usporiadanie nebolo medzinárodne uznané, sa ponechá geografické názvoslovie v pôvodnom úradnom jazyku.
(3) Pre geografické objekty, ktoré nepatria pod nijakú štátnu zvrchovanosť (oceány, moria, medzinárodné vodné plochy a i.), sa používajú slovenské štandardizované vžité názvy v primárnej polohe bez záruky.
(4) Názvy rozsiahlych geografických objektov zasahujúcich do území niekoľkých štátov (pohoria, veľké rieky, nížiny, rozsiahlejšie vodné plochy a i.) sa používajú spravidla iba v štandardizovaných vžitých slovenských podobách.
(5) Názvy štátov sa používajú:
- v úplnom slovenskom úradnom znení (napr. Maďarská republika, Poľská republika, Líbyjská arabská ľudová socialistická džamáhiríja), ktoré sa používa napr. v komuniké z medzištátnych rokovaní, oznámeniach oficiálnej povahy a i.,
- v skrátenom i úplnom znení v úradnom jazyku príslušného štátu (napr. Magyar Köztársaság, Magyarország; France, République française) podľa povahy mapy, resp. publikácie.