Katastrálny bulletin číslo 2/1999

Otázka č. 11:

    V priebehu konania o určení priebehu hraníc pozemkov podľa § 48 až 52 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona NR SR š. 222/1996 Z. z. sú predložené iné materiály (napr. dohoda právnych predchodcov účastníkov konania o posune hranice pozemkov z pred 30-rokov), výpovede svedkov a pod. Konajúci správny orgán môže alebo musí tieto materiály rešpektovať v konaní o návrhu?

Odpoveď:

    V zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Správny poriadok uvádza dôkazné prostriedky len príkladmo, medzi nimi aj listiny, a to verejné a súkromné. Dôkazom je potvrdzovaná alebo vyvracaná skutočnosť rozhodná pre posúdenie a rozhodnutie veci. Dokazovanie ako procesný postup sa skladá z 3 fáz: z obstarania, vykonania a hodnotenia dôkazu. Vykonávať dôkazy je oprávnený jedine správny orgán, tento je oprávnený posúdiť a rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná. Podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov je správny orgán povinný zhodnotiť všetky vykonané dôkazy, a to ako jednotlivo, tak i vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov nájde svoje vyjadrenie v odôvodnení rozhodnutia. Pokiaľ správny orgán nevyhodnotí všetky dôkazy, alebo hodnotenie odporuje zásadám logiky, či skutkové závery vôbec nezodpovedajú vykonaným dôkazom, je to dôvodom na podanie opravného prostriedku. Ako vyplýva z uvedeného takáto dohoda právnych predchodcov môže, ale nemusí byť zo strany správneho orgánu rešpektovaná.
    Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní neuvádza definíciu svedka. Môže ním byť každá osoba, ktorá v prejednávanej veci nie je účastníkom konania, ak ju správny orgán predvolal, aby vydala svedectvo. Nemôže ním byť konajúci správny orgán, nie je však vylúčené, aby svedkom bol zamestnanec alebo člen takéhoto orgánu. Výpoveď svedka je dôkazom ústnym, preto je potrebné, aby svedok bol vypočutý pred správnym orgánom. V odôvodnených prípadoch môže správny orgán vypočuť svedka mimo nariadeného ústneho pojednávania a aj mimo úradnej budovy. Povinnosť vypovedať ako svedok je stanovená priamo v zákone a za podmienok stanovených v zákone môže svedok odoprieť výpoveď. Nie je však vylúčené, aby si správny orgán namiesto výsluchu svedka vyžiadal od fyzickej osoby písomné oznámenie o určitých skutočnostiach, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Takéto oznámenie však nemôže správny orgán tejto osobe uložiť. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/ 1967 Zb. o správnom konaní o výpovedi svedka musí správny orgán spísať zápisnicu. Pri vykonávaní výsluchu svedka mu treba dať príležitosť, aby sám súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu, až potom je vhodné mu klásť otázky. V záujme objektívnej pravdy nie je možné klásť otázky kapciózne (ktoré predpokladajú skutočnosť svedkom dosiaľ nepotvrdenú) a sugestívne (do ktorých je už vložená odpoveď). Výsluch svedkov sa zásadne robí v neprítomnosti ostatných svedkov, ktorí neboli dosiaľ vypočutí. Prítomnosť svedka, ktorý už bol vypočutý, pri vykonávaní ďalších dôkazov nebude žiadúca, pokiaľ sa predpokladá jeho opätovný výsluch, prípadne jeho konfrontácia s inými svedkami alebo účastníkmi konania. Podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov je správny orgán povinný zhodnotiť všetky vykonané dôkazy, a to ako jednotlivo, tak i vo vzájomnej súvislosti, čo platí i pre výpoveď svedka.