Katastrálny bulletin číslo 2/1997


Otázka č. 15:

    Peňažné ústavy pri podaní návrhov na vklad záložného práva navrhujú i vklad práva vecného bremena ako obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti nakladať s nehnuteľnosťou počas trvania záložného práva. Je takto dojednaný záväzok záložného veriteľa a záložcu vecným bremenom?

Odpoveď:

    Záväzok záložcu nerealizovať svoje vlastnícke práva k nehnuteľnosti (t.j. nehnuteľnosť nepredať, nedarovať, ďalej nezaložiť) počas trvania záložného práva nie je možné kvalifikovať ako vecné bremeno, pretože nespĺňa atribúty ustanovenia § 151n Občianskeho zákonníka. Obsahom vecného bremena sú obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej nehnuteľnosti alebo určitej osoby niečo trpieť - pati, niečoho sa zdržať, niečo nekonať - non facere, alebo niečo konať - facere.
    V právnom vzťahu vecného bremena vystupuje na jednej strane subjekt povinnosti zaťažený vecným bremenom a na strane druhej subjekt oprávnenia, v prospech ktorého obmedzenie (povinnosť) pôsobí.
    Povinnosť (obmedzenia) vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti prechádza s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti na ďalších jej nadobúdateľov.
    Práva zodpovedajúce vecným bremenám môžu byť dvojakého druhu:

    Nie je vylúčené dojednať v záložnej zmluve obmedzenia, ktoré má vlastník podľa § 123 Občianskeho zákonníka, avšak to nie sú vecné bremená a teda ako vecné bremená sa nemôžu zapísať do katastra nehnuteľností. V zmluve môže byť dojednané napr. predkupné právo ako vecné právo.