Katastrálny
bulletin číslo 2/1997
Otázka č. 15:
Peňažné ústavy pri podaní návrhov na vklad záložného práva navrhujú i vklad práva vecného bremena ako obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti nakladať s nehnuteľnosťou počas trvania záložného práva. Je takto dojednaný záväzok záložného veriteľa a záložcu vecným bremenom?
Odpoveď:
Záväzok záložcu
nerealizovať svoje vlastnícke práva k nehnuteľnosti (t.j. nehnuteľnosť
nepredať, nedarovať, ďalej nezaložiť) počas trvania záložného práva
nie je možné kvalifikovať ako vecné bremeno, pretože nespĺňa atribúty
ustanovenia § 151n Občianskeho zákonníka.
Obsahom vecného bremena sú obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v
prospech vlastníka inej nehnuteľnosti alebo určitej osoby niečo trpieť -
pati, niečoho sa zdržať, niečo nekonať - non facere, alebo niečo konať -
facere.
V právnom vzťahu vecného bremena vystupuje na jednej
strane subjekt povinnosti zaťažený vecným bremenom a na strane druhej
subjekt oprávnenia, v prospech ktorého obmedzenie (povinnosť) pôsobí.
Povinnosť (obmedzenia) vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti
prechádza s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti na ďalších jej nadobúdateľov.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám môžu byť dvojakého
druhu:
Nie je vylúčené dojednať v záložnej zmluve obmedzenia, ktoré má vlastník podľa § 123 Občianskeho zákonníka, avšak to nie sú vecné bremená a teda ako vecné bremená sa nemôžu zapísať do katastra nehnuteľností. V zmluve môže byť dojednané napr. predkupné právo ako vecné právo.